Kontrola keramických dlaždíc sa vykonáva predovšetkým týmito metódami:
Vizuálna kontrola: Hodnotenie sa vykonáva pozorovaním povrchu dlaždice, aby sa zistilo, či je plochý, bez defektov a jednotnej farby.
Kontrola rozmerov: Merajú sa rozmery dlaždice, hrúbka, rovnosť hrán a kolmosť na overenie zhody s príslušnými normami.
Testovanie fyzickej výkonnosti: Ide predovšetkým o testovanie fyzikálnych vlastností, ako je odolnosť proti nárazu, pevnosť v tlaku a pevnosť v ohybe.
Testovanie chemických vlastností: Zahŕňa analýzu obsahu vlhkosti, chemického zloženia a iných chemických vlastností dlaždice.
Kontrola keramických komponentov sa začína vizuálnou kontrolou-najzákladnejším a najintuitívnejším krokom-, ktorý si nevyžaduje zložité prístrojové vybavenie a spolieha sa predovšetkým na vizuálne pozorovanie a hmatové posúdenie. Najprv je potrebné skontrolovať, či je keramický povrch čistý a bez viditeľných škvŕn, škrabancov alebo farebných variácií, ako aj štrukturálnych chýb, ako sú odštiepené rohy, odštiepenie hrán alebo praskliny. Osobitná pozornosť by sa mala venovať okrajom, ktoré sa musia starostlivo preskúmať, či neobsahujú drobné zlomeniny. Povrchu by ste sa mali jemne dotknúť, aby ste posúdili jeho rovinnosť a hladkosť, pričom skontrolujte, či nie sú nejaké výčnelky, priehlbiny alebo otrepy. Súčasne je potrebné overiť rozmery keramického komponentu podľa špecifikácií; posuvné meradlo sa používa na jednoduché merania kľúčových rozmerov-ako je hrúbka a priemer-, aby sa potvrdilo, že spadajú do prijateľného rozsahu tolerancie (ani príliš veľké, ani príliš malé). Akýkoľvek komponent, ktorý neprejde týmito vizuálnymi alebo rozmerovými kontrolami, je okamžite klasifikovaný ako chybný výrobok.
Po absolvovaní vizuálnej kontroly proces pokračuje testovaním fyzikálno-chemických vlastností so zameraním na funkčný výkon jadra keramického komponentu. V prípade elektronických-keramických komponentov sa musia vyhodnotiť dielektrické vlastnosti-ako dielektrická konštanta a faktor rozptylu-. Pomocou špecializovaného testovacieho zariadenia je keramický komponent integrovaný do testovacieho obvodu; údaje zobrazené prístrojom sa potom monitorujú, aby sa určilo, či spadajú do špecifikovaného štandardného rozsahu, čím sa predchádza potenciálnym problémom v následných aplikáciách spôsobených neštandardným dielektrickým výkonom. V prípade keramických komponentov odolných voči zaťaženiu alebo opotrebeniu- sa vyžadujú testy tvrdosti a odolnosti proti oderu. Tester tvrdosti sa používa na meranie v niekoľkých rôznych bodoch na keramickom povrchu a zaznamenávajú sa výsledné hodnoty tvrdosti. Okrem toho sa vykonávajú testy trenia, aby sa zistilo, či je keramický povrch náchylný na oder alebo oddelenie materiálu, čím sa zabezpečí, že komponent spĺňa požiadavky na pevnosť v zamýšľanom prostredí použitia.
Nakoniec sa vykonajú testy na hermetickosť (integritu tesnenia) a tepelnú stabilitu, pretože tieto faktory sú rozhodujúce pre prevádzkovú spoľahlivosť keramického komponentu v zložitých prostrediach. Hermetickosť je možné posúdiť pomocou metódy ponorenia do vody: keramický komponent sa úplne ponorí do čistej vody, nechá sa stáť na určitú dobu a potom sa vyberie, aby sa skontrolovali akékoľvek známky presakovania alebo absorpcie vody. Alternatívne možno na vyhodnotenie tesniaceho výkonu komponentu použiť testovanie tlakom vzduchu, čím sa zabráni možným problémom s únikom počas skutočného používania. Testovanie tepelnej stability zahŕňa umiestnenie keramického komponentu do testovacej komory s vysokou- a nízkou{4}}teplotou, aby sa simulovali teplotné výkyvy, s ktorými sa stretávame v reálnych-aplikáciách. Teplota sa opakovane cykluje; po dokončení testu sa komponent vyberie a skontroluje sa na akékoľvek známky deformácie, prasknutia alebo zmeny farby, čím sa potvrdí, že jeho výkon zostáva stabilný a bez poškodenia v rámci špecifikovaného rozsahu teplôt.